Život Prešova
online
online
Helena Růžičková, obľúbená herečka, sa narodila pred 90 rokmi
13.06.2026 Celý región
Praha
13. júna (TASR) - Fanúšikov komediálneho žánru si získala už na prelome
60. a 70. rokov minulého storočia úlohou Heduš Homolkovej z kultovej
trilógie Jaroslava Papouška o rodine Homolkovcov. Medzi obľúbené postavy
v podaní Heleny Růžičkovej patrí aj matka Škopková z komediálnych
snímok Zdeňka Trošku Slunce, seno, jahody (1983), Slunce, seno a pár
facek (1989) a Slunce, seno, erotika (1991). Predstavila sa však aj
dramatickými rolami, k najznámejším patrí kuchárka Anna Urbanová zo
seriálu Karla Kachyňu Vlak dětství a naděje (1985).
Od narodenia českej herečky, ktorá bola známa spontánnosťou, výrečnosťou, ráznym temperamentom a nevšednými telesnými proporciami, uplynie v sobotu 13. júna 90 rokov. Uplatnila sa aj v rozhlase či dabingu a svoj príslovečný humor nestrácala ani potom, ako jej diagnostikovali rakovinu, ktorej napokon podľahla. Hercom bol aj jej manžel Jiří Růžička st. a syn Jiřího Růžička ml., po boku ktorého si zahrala v Troškových komédiách.
Helena Růžičková, rodným menom Málková, sa narodila 13. júna 1936 v Prahe. Umeleckú kariéru jej údajne predpovedal africký čarodejník. Jej otec, ktorý ovládal viac ako 20 svetových jazykov, pracoval pred narodením budúcej herečky v Afrike, kde sa stretol so šamanom. Africkému kúzelníkovi po narodení dcéry poslal dátum jej narodenia, a ten na jeho základe predpovedal, že bude umelkyňou.
Otec to zobral vážne a dcéru ako trojročnú prihlásil na balet a o rok neskôr už vystupovala vo viacerých pražských divadlách, vrátane Národného divadla. V roku 1940 sa objavila aj v rovnomennom filmovom spracovaní románu Boženy Němcovej Babička, ktoré režíroval František Čáp. O rok neskôr účinkovala aj v snímke Z českých mlýnů režiséra Miroslava Cikána.
Herectvo však nikdy neštudovala, aj keď sa viackrát pokúšala dostať na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Napokon absolvovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka. Počas prijímacích skúšok na DAMU sa zoznámila so svojím manželom, hercom a pomocným režisérom Jiřím Růžičkom, za ktorého sa vydala v roku 1955.
V oblasti divadla pôsobila Růžičková v dospelom veku ako choreografka a javisková technička. Predstavila sa aj ako divadelná herečka, hosťovala napríklad v pražskom Činohernom klube v Gogoľovej hre Revízor (1967) a v rokoch 1971 - 1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí.
Oveľa častejšie sa však objavovala pred filmovou či televíznou kamerou, pričom si zahrala vo viac ako 80 filmoch. V 60. rokov minulého storočia účinkovala v komédiách Zdeňka Podskalského st. Spadla z měsíce (1961) či Bíla paní (1965). Zahrala si aj v komediálnej snímke Josefa Macha Tři chlapi v chalupě (1963), alebo sci-fi komédii Václava Vorlíčka Kdo chce zabít Jessii? (1966).
Nehynúcu priazeň fanúšikov komédií dosiahla úlohou Heduš Homolkovej v mimoriadne populárnej komediálnej trilógii Jaroslava Papouška, ktorú tvoria snímky Ecce homo Homolka (1969), Hogo fogo Homolka (1970), Homolka a Tobolka (1972). Trilógia ponúkla vydarený satirický obraz typickej československej malomeštiackej rodiny v čase socializmu. Banálne rodinné situácie sa v snímkach menia na nekonečné hádky plné komických až absurdných dialógov.
V 70. a 80. rokoch sa predstavila aj v ďalších obľúbených komédiách Dívka na koštěti (r. Václav Vorlíček, 1971), Ženy v ofsajdu (r. Bořivoj Zeman, 1971), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (r. Petr Schulhoff, 1976), Což takhle dát si špenát (r. Václav Vorlíček, 1977), Buldoci a třešně (r. Juraj Herz, 1981) alebo Příště budeme chytřejší staroušku! (r. Petr Schulhoff, 1982). Účinkovala tiež v známych rozprávkach Tři oříšky pro Popelku (r. Václav Vorlíček, 1973) alebo Honza málem králem (r. Bořivoj Zeman, 1977).
Popredné miesto medzi českými komediálnymi herečkami si upevnila aj vďaka postave matky Škopkovej v komediálnej trilógii Zdeňka Trošku Slunce, seno, jahody (1983), Slunce, seno a pár facek (1989) a Slunce, seno, erotika (1991). Dodnes mnohými televíziami vysielané komédie sú satirickým pohľadom na život v typickej juhočeskej dedine Hoštice v období neskorého socializmu a ranej transformácie 90. rokov minulého storočia.
V prvej časti trilógie prichádza do dediny študent Šimon Plánička na brigádu do miestneho JRD testovať experiment o vplyve hudby na dojivosť kráv. Dedina si ho však pomýli so synom krajského funkcionára, čo spustí kolotoč humorných nedorozumení.
V druhej snímke trilógie žije celá dedina plánovanou svadbou Blaženy Škopkovej a Vencu Konopníka. Klebeta o Vencovej údajnej nevere rozpúta otvorenú vojnu medzi rodinami Škopkovcov a Konopníkovcov, ktorá vyvrcholí masovou fackovacou bitkou.
Tretia časť sa odohráva po páde totalitného režimu. Hoštice sa otvárajú svetu a miestne JRD organizuje zájazd do Talianska. Obyvatelia sú očarení kapitalizmom a po návrate sa pokúšajú premeniť Hoštice na lákavé turistické centrum vrátane nudistickej pláže.
Hlavnú úlohu stvárnila Růžičková aj v komédii Milana Růžičku Trhala fialky dynamitem (1992). Postavu „Mamu Kami“ si zahrala v slovenskej snímke Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2 (1993). Troška ju obsadil aj do rozprávky Z pekla štěstí 2 (2001) a komédie Kameňák 2 (2004).
Obľúbená herečka napísala kuchárske knihy, autobiografiu a tiež knihu o svojom boji so zákernou chorobou. V roku 1991 sa stala spoluzakladateľkou nadácie Slon na pomoc deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Posledné roky života trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna.
Helena Růžičková zomrela 4. januára 2004 v Plzni vo veku 67 rokov.
Od narodenia českej herečky, ktorá bola známa spontánnosťou, výrečnosťou, ráznym temperamentom a nevšednými telesnými proporciami, uplynie v sobotu 13. júna 90 rokov. Uplatnila sa aj v rozhlase či dabingu a svoj príslovečný humor nestrácala ani potom, ako jej diagnostikovali rakovinu, ktorej napokon podľahla. Hercom bol aj jej manžel Jiří Růžička st. a syn Jiřího Růžička ml., po boku ktorého si zahrala v Troškových komédiách.
Helena Růžičková, rodným menom Málková, sa narodila 13. júna 1936 v Prahe. Umeleckú kariéru jej údajne predpovedal africký čarodejník. Jej otec, ktorý ovládal viac ako 20 svetových jazykov, pracoval pred narodením budúcej herečky v Afrike, kde sa stretol so šamanom. Africkému kúzelníkovi po narodení dcéry poslal dátum jej narodenia, a ten na jeho základe predpovedal, že bude umelkyňou.
Otec to zobral vážne a dcéru ako trojročnú prihlásil na balet a o rok neskôr už vystupovala vo viacerých pražských divadlách, vrátane Národného divadla. V roku 1940 sa objavila aj v rovnomennom filmovom spracovaní románu Boženy Němcovej Babička, ktoré režíroval František Čáp. O rok neskôr účinkovala aj v snímke Z českých mlýnů režiséra Miroslava Cikána.
Herectvo však nikdy neštudovala, aj keď sa viackrát pokúšala dostať na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Napokon absolvovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka. Počas prijímacích skúšok na DAMU sa zoznámila so svojím manželom, hercom a pomocným režisérom Jiřím Růžičkom, za ktorého sa vydala v roku 1955.
V oblasti divadla pôsobila Růžičková v dospelom veku ako choreografka a javisková technička. Predstavila sa aj ako divadelná herečka, hosťovala napríklad v pražskom Činohernom klube v Gogoľovej hre Revízor (1967) a v rokoch 1971 - 1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí.
Oveľa častejšie sa však objavovala pred filmovou či televíznou kamerou, pričom si zahrala vo viac ako 80 filmoch. V 60. rokov minulého storočia účinkovala v komédiách Zdeňka Podskalského st. Spadla z měsíce (1961) či Bíla paní (1965). Zahrala si aj v komediálnej snímke Josefa Macha Tři chlapi v chalupě (1963), alebo sci-fi komédii Václava Vorlíčka Kdo chce zabít Jessii? (1966).
Nehynúcu priazeň fanúšikov komédií dosiahla úlohou Heduš Homolkovej v mimoriadne populárnej komediálnej trilógii Jaroslava Papouška, ktorú tvoria snímky Ecce homo Homolka (1969), Hogo fogo Homolka (1970), Homolka a Tobolka (1972). Trilógia ponúkla vydarený satirický obraz typickej československej malomeštiackej rodiny v čase socializmu. Banálne rodinné situácie sa v snímkach menia na nekonečné hádky plné komických až absurdných dialógov.
V 70. a 80. rokoch sa predstavila aj v ďalších obľúbených komédiách Dívka na koštěti (r. Václav Vorlíček, 1971), Ženy v ofsajdu (r. Bořivoj Zeman, 1971), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (r. Petr Schulhoff, 1976), Což takhle dát si špenát (r. Václav Vorlíček, 1977), Buldoci a třešně (r. Juraj Herz, 1981) alebo Příště budeme chytřejší staroušku! (r. Petr Schulhoff, 1982). Účinkovala tiež v známych rozprávkach Tři oříšky pro Popelku (r. Václav Vorlíček, 1973) alebo Honza málem králem (r. Bořivoj Zeman, 1977).
Popredné miesto medzi českými komediálnymi herečkami si upevnila aj vďaka postave matky Škopkovej v komediálnej trilógii Zdeňka Trošku Slunce, seno, jahody (1983), Slunce, seno a pár facek (1989) a Slunce, seno, erotika (1991). Dodnes mnohými televíziami vysielané komédie sú satirickým pohľadom na život v typickej juhočeskej dedine Hoštice v období neskorého socializmu a ranej transformácie 90. rokov minulého storočia.
V prvej časti trilógie prichádza do dediny študent Šimon Plánička na brigádu do miestneho JRD testovať experiment o vplyve hudby na dojivosť kráv. Dedina si ho však pomýli so synom krajského funkcionára, čo spustí kolotoč humorných nedorozumení.
V druhej snímke trilógie žije celá dedina plánovanou svadbou Blaženy Škopkovej a Vencu Konopníka. Klebeta o Vencovej údajnej nevere rozpúta otvorenú vojnu medzi rodinami Škopkovcov a Konopníkovcov, ktorá vyvrcholí masovou fackovacou bitkou.
Tretia časť sa odohráva po páde totalitného režimu. Hoštice sa otvárajú svetu a miestne JRD organizuje zájazd do Talianska. Obyvatelia sú očarení kapitalizmom a po návrate sa pokúšajú premeniť Hoštice na lákavé turistické centrum vrátane nudistickej pláže.
Hlavnú úlohu stvárnila Růžičková aj v komédii Milana Růžičku Trhala fialky dynamitem (1992). Postavu „Mamu Kami“ si zahrala v slovenskej snímke Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2 (1993). Troška ju obsadil aj do rozprávky Z pekla štěstí 2 (2001) a komédie Kameňák 2 (2004).
Obľúbená herečka napísala kuchárske knihy, autobiografiu a tiež knihu o svojom boji so zákernou chorobou. V roku 1991 sa stala spoluzakladateľkou nadácie Slon na pomoc deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Posledné roky života trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna.
Helena Růžičková zomrela 4. januára 2004 v Plzni vo veku 67 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
